Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až §47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu, pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme - Dieťa je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, spôsobilú na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá spĺňa osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje zdravý vývin dieťaťa.

Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť.

Malotelé dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého. Tento súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie tohto súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká: