| Na ceste k prijatiu dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti |
|
|
|
Na začiatku všetkého môže byť otázka: "Čo môžem urobiť pre dieťa z detského domova?" Ako však môžeme pomôcť deťom, keď nevieme a nechápeme čo potrebujú? Potrebujeme sa najskôr naučiť napĺňať potreby detí z detských domovov - ich fyzické, mentálne, vzdelávacie, spoločenské, psychologické a duchovné potreby. Tiež niektorí z nás potrebujú poznať život detí v detských domovoch a to ako toto obdobie ovplyvňuje život a osobnosť dieťaťa. Niektorí potrebujú oživiť svoje predstavy o pomoci a svojich schopnostiach, túžbach a snoch. Potrebujú: „Jasnejšie videnie“ – pochopenie, čo by mali urobiť.
Ak niekto uvažuje o tom, že sa stane náhradným rodičom pre opustené deti, po reálnejšom zhodnotení tejto predstavy môže byť jeho prvá reakcia taká, že sa cíti na túto úlohu nevhodný. "Môžem to urobiť ja?" "Nemám na to cvik, mám málo skúseností alebo aj žiadne." "Naozaj to dokážem, naozaj to môžem dokázať aj ja?" Musíme si uvedomiť a pochopiť, že keď dávame deťom domov a vzťahy na celý život, tak nás to musí niečo stáť aj pred tým, ako k nám vôbec deti prídu. Potom, keď sme už spolu, potrebujeme ďalej rozvíjať schopnosti a zručnosti. Po tom, ako porozumie budúci náhradný rodič potrebe detí žiť v rodine, by malo nasledovať „vykročenie“. Nesmie zostať len sedieť, snívať, rozmýšľať a spriadať plány. Musí začať niečo robiť! Musí sa rozhýbať! „Vykročenie“ znamená podľa slovníka - krok vpred s určitým prvkom rizika, znamená to konať, pohybovať sa a to často zahŕňa aj stopy nervozity pri vykročení na neznámu pôdu ... a náhradné rodičovstvo je často neznáma pôda. Možno sa vám po týchto slovách vynára otázka: Naozaj sa chceme stať osvojiteľmi alebo pestúnskymi rodičmi? Možno nie. Je to však v poriadku! Potrebujete vedieť viac. Možno sa o niektorých otázkach potrebujete porozprávať a nájsť na ne odpoveď. Ideálnym riešením ako nájsť odpovede na Vaše otázky je program PRIDE, kde sa na jednotlivých stretnutiach dozviete napríklad ako:
|


