Naj... prázdniny, alebo tábor úžasných

V týždni od 16. do 22. júla sa 14 detí pod vedením 5 mladých a obetavých dobrovoľníkov - anjelov vybralo do zariadenia Včelárska paseka - skanzen, aby spolu strávili nezabudnuteľný týždeň plný tých najlepších zážitkov.

Tohtoročným cieľom tábora bolo zmysluplné strávenie voľného času, prehlbovanie vzťahov medzi súrodencami a zároveň deťmi žijúcimi v komunite ubytovne. „Zamerali sme sa aj na zdravie a zdravú výživu, ako aj na prehlbovanie rozvoja sociálnych zručností, spoločenských i hygienických návykov“, hovorí Zuzka Marčáková, jedna z vedúcich tábora.

Tak ako každý správny tábor, aj ten náš začal nezabudnuteľnou jazdou vlakom do Pustých Úľan, kde nás už čakal správca zariadenia, ktorý nás a našu batožinu dopravil do miesta nášho tábora. Po dobroom obede nasledovalo spoznávanie okolia Včelárskej paseky, po večeri zase nasledoval snem na ktorom sme si nastavili táborové pravidlá a pravidlá pre písanie táborovej pošty a povedali program na nasledujúci deň. Potom už nasledoval voľný program, ktorý väčšina z nás využila hraním biliardu, šípiek, či stolného tenisu v klubovej miestnosti.

Na druhý deň sme sa s deťmi na celý deň vybrali na Senecké jazerá, kde sa deti mohli dosýta vyblázniť pri vode. Menšie deti sme učili základom plávania, no počas dňa sme sa aj slnili na deke, šmýkali sa na tobogánoch a zajazdili si na vodnom bicykli.

V pondelok sme si s deťmi najprv nakreslili obrázky na dvere izieb a potom sme si zahrali hru so šatkami. Poobede sme sa vybrali hľadať poklad starého včelára a po večeri nám správca zariadenia spravil prednášku o včelách a previedol nás jeho areálom. Vyvrcholením dňa bola opekačka, ku ktorej svojou trošku prispel aj správca zariadenia, ktorý nám na gitare vyhrával detské, ľudové, či country piesne.

V utorok doobeda nám prišli mladí ľudia z komunity Cenacolo spraviť prednášku o drogách a správnom smerovaní života. Potom sme si zahrali ďalšiu zo šatkových hier a popoludní sme sa vybrali na návštevu Sibírskych tigrov. Na večeru nám teta kuchárka pripravila chutné palacinky, po ktorých nasledovala vytúžená diskotéka. Vďaka skvelej tanečníčke Nikol Rigovej sa tancovalo až do neskorých večerných hodín.

Streda bola najdlhším dňom nášho tábora. Keďže doobeda pršalo, využili sme čas na maľovanie hrnčekov, ktoré potom deti dostali na pamiatku, ako aj na hranie rôznych hier ako napríklad Štipcová, či psychiatria. Popoludňajšiu siestu mnohí z nás využili hraním hier v klubovej miestnosti, či absolvovaním odbornejšej prehliadky skanzenu. Potom sme si s deťmi zahrali niekoľko tímových hier ako sú ovocníčkovia, či futbal. Po večeri sa všetci stretli v klubovej miestnosti pri pozeraní rozprávky. Pár minút pred polnocou nočná hra bez ktorej by nebol tábor táborom. Podľa listu, ktorý sme našli pred vchodom do hlavnej budovy sa niektorí z našich spolutáborníkov stali obeťou starej včely. Neostávalo nám preto nič iné, len sa ich na čele s Nikol vybrať tmavou nocou hľadať. A hoci sme cestou narazili na majiteľa Lúčneho dvora, ktorý na štekot psov vyšiel v trenkách s baterkou a nejakou zbraňou v ruke, neodradilo nás to a v pátraní sme pokračovali ďalej. Snažili sme sa však vyhýbať okoliu jeho pozemku, keďže jeho vyjadrenia by jeho psy mohli preskočiť plot.. A hoci sa niektorí z nás v nočnej tme báli, nakoniec sa nám stratené osoby podarilo nájsť.

Štvrtok sme spali trochu dlhšie ako obyčajne. Keďže vonku celý deň pršalo, trávili sme čas pozeraním filmov a rozprávok, výtvarnými aktivitami, či hraním hier v klubovej miestnosti. Nuž a po večeri prišlo vyvrcholenie nášho tábora. Najprv sme si s deťmi pripravili masky a potom sme slávnostne odštartovali táborový karneval. Promenáda masiek, diskotéka, či spoločné fotenie tak vyplnili posledný táborový večer.

V piatok bohužiaľ prišiel čas odchodu. Po raňajkách prišlo na rad vyhodnotenie celého tábora. Nuž a ako by to bolo keby sme za vynikajúcu stravu neocenili aj tetu kuchárku. Okrem diplomu zlatej varešky sme jej zaspievali aj ďakovnú pieseň za jedlo a na pamiatku sme jej darovali aj malý prezent vo forme úsmeváckej šálky. Potom nás správca zariadenia odviezol do Pustých Úľan, odkiaľ nám išiel vlak do Bratislavy.

Týždenný tábor na Včelárskej paseke je za nami a tak mi neostáva nič iné ako poďakovať všetkým, ktorý akýmkoľvek spôsobom prispeli za realizáciu nášho tábora. Za Úsmev ako dar toto poďakovanie patrí najmä Adrike Sisíkovej, Zuzke Slezákovej a Martine Kravárovej, za dobrovoľníkov zase Zuzke Marčákovej, Danke Sýkorovej a Dominike Kubovičovej. Naše poďakovanie ďalej patrí správcovi zariadenia Rudolfovi Moravčíkovi za možnosť realizácie tábora na Včelárskej paseke, Karolovi Balogovi za umožnenie bezplatného vstupu do areálu Seneckých jazier, ako aj Báške, ktorá nám prišla vypomôcť s táborom.

Každý z nás si z tábora domov odnáša množstvo spomienok a neopakovateľných zážitkov. A tak sa už teraz všetci tešíme na ďalší letný tábor v roku 2012. Tábor však nie je jediná akcia, ktorú pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia organizujeme. Ak chcete vedieť viac, navštívte webstránku nášho nízkoprahu - www.funclubfortuna.webnode.sk.


Jaroslav Filo, Archanjel

Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar

Spoločnosť Úsmev ako dar je najväčšou a najstaršou celoslovenskou neziskovou organizáciou na pomoc a podporu detí z detských domovov a náhradné rodiny.

Logo usmev

Novinky na email

Zaregistrujte vašu e-mailovú adresu a dostávajte informácie o našej činnosti a našich projektoch.
Joomla Extensions powered by Joobi

Vy sa pýtate, my odpovedáme...

Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nás kontaktovať.