Jeden z posledných táborov tohto leta, ktoré pripravila banskobystrická pobočka Úsmevu ako dar pre deti z detských domovov, náhradných a sociálne slabších rodín, niesol názov „Nielen nebu patria hviezdy…“. Konal sa od 24. do 30. augusta vo Vlkanovej a zúčastnili sa ho deti z detského domova Svetluška v Banskej Bystrici.
Spoločnosť deťom robila aj dnes už dospelá bývalá „svetluška“, ktorá do Vlkanovej prišla s ročným synčekom Ľudkom. Svoj nový domov zatiaľ našli v Zariadení núdzového bývania Dorka vo Zvolene, no napriek tomu, že ich materiálne zázemie nie je bezproblémové, emocionálne zázemie Ľudkovi určite nechýba. Navyše, počas pobytu na tábore nemal chlapček núdzu o množstvo ďalších, ochotných a zanietených opatrovateľov. Samozrejme, vždy pod dohľadom ostražitej maminy.
„Malý ročný Ľudko bol veľkým oživením tábora a všetci sme si tak mohli vyskúšať, aké náročné je starať sa o malé dieťa. Boli sme veľmi prekvapení záujmom a pozornosťou, ktorú mu deti venovali,“ dodáva Beata Šnapková, predsedníčka banskobystrickej pobočky Úsmev ako dar.
Banskobystričania si pre spoločne strávený týždeň vybrali zaujímavé, a tak trochu dobrodružné miesto. Deti si na ranči Geronimo mohli vyskúšať nielen stanovanie vo veľkých indiánskych TePee stanoch, ale aj „sudovanie“. Tento netradičný spôsob ubytovania deti nadchol. Cítili sa trochu ako dobrácki a pohodlní hobiti z Tolkienovej literárnej ságy a trochu ako slobodomyseľný Huckleberry Finn z príbehov Marka Twaina. Potrebnú filmovú atmosféru zabezpečili nočné búrky. Deti dážď nerušil, užívali si ho plnými dúškami a hneď vymýšľali, ako svoje rozprávkové príbytky bezpečne utesniť. No vedúci sa na vec pozerali predsa len trochu inak, a napokon rozhodli, že bude lepšie, keď sa všetci presunú do Hotela Hydro v Krpáčove. Voda im bola, zrejme, pre tento pobyt súdená. No stále jej nemali dosť. Predposledný deň sa celé osadenstvo vybralo do neďalekého wellnes, kde si všetci užívali výrivky, saunu a iné telu a duši prospešné služby.
Počasie nedoprialo deťom veľa pohľadov na jasnú hviezdnu oblohu. Svoj cieľ však tábor „Nielen nebu patria hviezdy…“ určite splnil. Deti prežili dobrodružstvo, na aké sa nezabúda, v spoločnosti ľudí, ktorým na nich záleží. A hviezdy… tie sú na svojom mieste, aj keď na ne práve nedovidíme. Sú tam, aj keď nám v živote chýba svetlý bod. Sú tam, aj keď nám niečo zacláňa výhľad. A patria všetkým.
