Dieťa sa narodí bezbranné, neschopné chôdze, neschopné samé sa opatriť a bez pomoci dospelých by čoskoro zahynulo. Potrebuje preto:
- Opateru rodiny
- Uspokojenie svojich potrieb – jedla, tepla, starostlivosti, lásky …
- Bezpečie domova
Ako postupne rastie, v rodine si uvedomuje si svoju:
- Identitu – teda odpoveď na otázku , kým vlastne je, kto sú jeho rodičia a súrodenci
- Spolupatričnosť – kam patrí
- Individualitu – teda právo podobať sa na niektorých iných členov rodiny a zároveň sa od nich odlišovať
- Moc nad svojim životom – možnosť za podpory milovaných a milujúcich ľudí rozhodovať sa v každodenných maličkostiach
Základom budovania sebaúcty dieťaťa je podpora týchto štyroch pilierov. Je to smutné, ale ani pri najlepšej vôli a snahe toto v podmienkach detského domova nie je možné. V detskom domove dieťa v podstate nevie, kým je, na koho sa podobá, akí sú jeho príbuzní, kam vlastne patrí a možnosti pre jeho rozhodovanie sa v každodenných maličkostiach sú naozaj veľmi obmedzené. Plný rozvoj sebaúcty a sebahodnoty dieťaťa je možný len v intímnom prostredí rodiny.
Rodina má však i iné funkcie. Učí dieťa od narodenia:
- Múdrosti, ktorú preberá od starších členov rodiny
- Rozlíšiť dobro a zlo, prijímať životné zásady
- Vážiť si seba samého, nenechať sa ponižovať a ubíjať