Detské kresby na šatách Márie Čírovej. Úsmev ako dar už 35 rokov pomáha deťom zostať alebo znovu nájsť rodinu

Nie každé dieťa sa môže večer vrátiť domov. A nie každá rodina dokáže prekonať krízu bez pomoci. Úsmev ako dar už 35 rokov pomáha deťom mať to, čo by malo byť samozrejmosťou – rodinu, bezpečný vzťah a človeka, ktorý pri nich zostane. Pomáha rodinám v núdzi, aby mohli zostať spolu, deťom, ktoré vo vlastnej rodine vyrastať nemôžu, aj mladým ľuďom, ktorí z centier pre deti a rodiny odchádzajú do samostatného života.

Za 35 rokov sa Úsmev ako dar stal dôležitou súčasťou pomoci deťom a rodinám na Slovensku. Stojí pri rodinách v kríze, aby mali šancu zostať spolu, sprevádza deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, pripravuje a podporuje náhradných rodičov a pomáha mladým ľuďom pri prechode do samostatného života. Práve v tom je jeho výnimočná úloha: pomáha deťom, ktoré doma vyrastať nemôžu, a zároveň sa snaží predchádzať tomu, aby o svoj domov prišli ďalšie. Jeho odkaz pri 35. výročí je jednoduchý: každé dieťa potrebuje svoj tím.

„Keď sa obzriem za 35 rokmi Úsmevu ako dar, nevidím iba čísla. Vidím rodiny, ktoré v ťažkej chvíli nezostali samy, deti, pri ktorých niekto stál, a mladých ľudí, ktorí dostali podporu pri hľadaní vlastnej cesty. Za ten čas sme sprevádzali a konkrétne pomohli viac ako 8 000 rodinám, 16 000 deťom a 6 800 mladým ľuďom. Dnes máme deväť pracovísk a 65 zamestnancov. Každému z nich, rovnako ako všetkým rodinám, dobrovoľníkom a partnerom, ktorí boli súčasťou tohto príbehu, patrí moje úprimné poďakovanie. Spoločne totiž dokážeme dať deťom to, čo potrebujú najviac: ľudí, ktorí pri nich zostanú. Pretože každé dieťa potrebuje svoj tím,“

povedala predsedníčka organizácie Úsmev ako dar Milka Chovancová-Bezáková.

Za číslom 35 sú tisíce konkrétnych detských a rodinných príbehov, práca sociálnych pracovníkov priamo v rodinách, náhradní rodičia, odborníci, dobrovoľníci aj ľudia, ktorí zostali deťom nablízku v rozhodujúcich chvíľach ich života.

„Za 35 rokov sme sa naučili, že najlepšia pomoc dieťaťu často začína pomocou jeho rodine. Keď však návrat domov nie je možný, našou úlohou je zabezpečiť, aby dieťa nestratilo vzťahy, príležitosti ani človeka, na ktorého sa môže spoľahnúť. Za každým dieťaťom, ktorému sa podarilo prekonať náročné obdobie, bývajú ľudia, ktorí pri ňom zostali. Ďakujem všetkým súčasným aj minulým Úsmevákom, náhradným rodičom, odborníkom, dobrovoľníkom a podporovateľom. Ich práca a pomoc menia konkrétne ľudské životy,“ uviedol Štefan Adamjak, výkonný riaditeľ Úsmevu ako dar.

Pomoc rodine môže rozhodnúť o tom, či dieťa zostane doma

Úsmev ako dar sprevádza dieťa od chvíle, keď sa jeho rodina dostane do krízy, až po vstup do samostatného života. Rodinám pomáha zvládnuť situácie, ktoré by mohli viesť k ich rozpadu, a pracuje s nimi priamo v ich prirodzenom prostredí.

Ak dieťa vo vlastnej rodine zostať nemôže, potrebuje viac než bezpečné miesto – vzťahy, pocit, že niekam patrí, podporu pri vzdelávaní a rozvoji aj človeka, na ktorého sa môže obrátiť. Úsmev ako dar tieto formy pomoci prepája.

„O potrebách detí dnes vieme veľa. Rozhodujúce však je, či dokážeme pomoc spojiť tak, aby sa dostala ku konkrétnemu dieťaťu a jeho rodine. Potrebuje pri sebe ľudí, ktorí medzi sebou spolupracujú a nevzdajú sa pri prvej prekážke. Práve v prepájaní rodín, odborníkov a ďalších ľudí vidím veľký prínos Úsmevu ako dar,“ uviedol Jozef Mikloško, komisár pre deti a jeden zo zakladateľov organizácie Úsmev ako dar.

Pomoc nekončí osemnástkou

Osemnástka na krku, ale čo ďalej? Pre mladého človeka, ktorý vyrastal bez stabilného rodinného zázemia, môže znamenať vstup do dospelosti množstvo otáznikov, ktoré jeho rovesníci často riešia s pomocou rodičov. Aj preto Úsmev ako dar zostáva pri mladých ľuďoch z centier pre deti a rodiny aj na ceste k samostatnosti. Pomáha im pri štúdiu, absolvovaní kurzov, získaní vodičského oprávnenia či hľadaní možností, ktoré im uľahčia vstup na pracovný trh. Prostredníctvom domova na polceste a ďalších programov im zároveň poskytuje bezpečný priestor na prvé samostatné kroky.

Nejde však iba o bývanie, vzdelanie či zamestnanie. Rovnako dôležité je, aby mladý človek dostal možnosť zistiť, v čom je dobrý, zažiť úspech a uveriť vlastným schopnostiam.

„My ľudia sme tvorivé stvorenia. Slovenčina je múdra v tom, že tieto dve slová spojila do slova tvorivosť. Keď premýšľam nad názvom Úsmev ako dar, uvedomujem si, aké silné posolstvo v sebe nesie. Dar nemusí byť drahý, materiálny ani zabalený. Môže ním byť úsmev, porozumenie, blízkosť, pochopenie či pomoc. To všetko máme v sebe bez ohľadu na podmienky, v ktorých žijeme. A každý z nás môže tieto vzácne dary dávať ďalej,“ povedal spisovateľ Daniel Hevier.

Práve možnosť dať deťom hlas a priestor ukázať, čo dokážu, stojí aj za projektom Pocitkovia. Deti v ňom vytvorili vlastné postavičky, prostredníctvom ktorých zachytili svoje pocity a prežívanie. Ich kresby sa následne preniesli na šaty od dizajnérky Zariny Šimkoč, v ktorých pri príležitosti 35. výročia Úsmevu ako dar vystúpila speváčka Mária Čírová.

Pocitkovia tak nie sú iba výtvarným projektom. Sú konkrétnym príkladom myšlienky, že dieťa nemá byť iba prijímateľom pomoci – potrebuje dostať hlas, priestor tvoriť, objavovať svoj talent a ľudí, ktorí mu pomôžu rozvíjať ho.

Šaty majú byť ešte v tomto roku vydražené a výťažok podporí rozvoj talentov detí zo znevýhodneného prostredia. Projekt tak spája tvorbu detí s pomocou ďalším mladým ľuďom.

„Dnes som sama mamou troch detí a viem, že dieťa nepotrebuje mať vždy všetko. Nepotrebuje dokonalých rodičov ani dokonalé podmienky. Potrebuje predovšetkým cítiť, že niekam patrí, že sa má ku komu vrátiť a že ho niekto podrží, keď sa mu niečo nepodarí. Potrebuje vedieť, že keď sa odváži snívať, nikto sa mu za to nebude smiať. Možno nepoznáte osobne dieťa, ktorému ste pomohli. Nikdy ste ho neobjali a neviete, ako sa volá. No niekde dnes môže žiť mladý človek, ktorý má vďaka vašej pomoci o niečo krajší život. To predsa nie je málo,“ povedala Mária Čírová.