Krst knihy, ktorú napísala Danka Müllerová a spoluautorkou je novinárka Andrea Hajdúchová, sa uskutoční 25. Januára o 19.00 v Ateliéri Babylon (bývalé divadlo West). Kniha rozpráva príbehy detí, o ktoré sa rodičia nedokázali postarať a ktoré po odchodne z detského domova neboli ani zďaleka pripravené na samostatný život. Knihu pokrstí Richard Müller a Adela Banášová, dlhodobá podporovateľka detí z detských domovov.
„Doma sme spávali na zemi siedmi vedľa seba. Na posteli som prvý raz ležala až ako sedemročná. Mama ma zmlátila tak, že som skončila v nemocnici. Sestričky ma najskôr zobrali do sprchy. Nikdy predtým som sprchu nevidela. Bála som sa, jačala som a ony nechápali prečo… Dostala som jedlo a čistá, v teple, na posteli, som hneď zaspala. Bola som šťastná, ale trvalo to len jednu noc. Na druhý deň prišla mama a kričala, aby ma okamžite prepustili. Nechali ma s ňou odísť domov.“
Takto opisuje Zdenka svoj život predtým, ako ju sociálni pracovníci odviedli do detského domova. V domove ju oddelili od súrodencov a na prosby, že chce byť so sestrou a bratmi nikto nereagoval. Jej príbeh je jedným zo 14 príbehov, o ktorých hovorí kniha Veľké príbehy malých ľudí: Deti choré na lásku.
Knihu napísala Danka Müllerová –Sladká, ktorá viac ako 10 rokov viedla SOS program spoločnosti Úsmev ako dar. Cieľom SOS programu je pomáhať mladým dospelým, ktorí opustili brány detského domova, no nedokážu prekonať problémy, na ktoré narážajú vo svojom samostatnom živote. Každý príbeh v knihe je príbehom dieťaťa, ktoré vyhľadalo pomoc SOS programu. O stretnutiach s deťmi a o ich ťažkostiach rozpráva Danka Müllerová a samotní mladí dospelí. Rozprávanie zaznamenala a spravovala Andrea Hajdúchová, novinárka, ktorá v spoločnosti Úsmev ako dar pred časom pôsobila.
Kniha odkrýva smutnú a vážnu realitu, ktorej čelia deti po odchode z detského domova. Nepripravení na samostatný život niektorí skončili po odchode z detského domova na ulici ako bezdomovci, alebo dokonca ako prostitútky. Hovoria o tom, ako nemali kde bývať, ako hľadali prácu a peniaze. Stali sa závislými od drog, niektorí sa uchýlili ku krádežiam a skončili vo väzení. Iní si požičiavali u nebankových spoločností, obrovské dlhy ich prenasledujú dodnes a bránia im usadiť sa.
„Do osemnástich rokov žije dieťa v detskom domove. Poskytujú mu v ňom bývanie, stravu, má v ňom zázemie, kamarátov, tety vychovávateľky. Potom ho hodia do vody a povedia mu: Plávaj! A ono sa snaží. Domovácke deti sú usilovné, ale nie každé zvládne samostatný život. Chýbajú im vôľové vlastnosti a vedomie, že nič nie je zadarmo. Tak ako boli zvyknuté v detskom domove. Mnohé nie sú pripravené nájsť si prácu. Väčšina domovákov skončí len učilište či odbornú školu bez maturity, čo ich situáciu neuľahčuje. Áno, pri odchode z domova dostanú par stoviek eur, to však stačí na pár mesiacov nájomného. Mladí dospelí končia v nízkoprahových ubytovniach, v charitných či azylových domoch, kde sa stretávajú s alkoholom, s kriminalitou, so závislosťami,“ hovorí Danka Müllerová.
„Deti rozprávajú o tom, ako všetko v domove robili hromadne. Nemohli sami rozhodovať ani len o tom, čo si ráno oblečú. Najskôr sme v nich vypestovali závislosť od kolektívu a potom v 18 rokoch ich vyháňame z domovov, aby sa starali sami o seba. Mnohí odchádzajú skutočne s obrovskými zraneniami. V knihe sa priznávajú k týraniu. Tie deti, ktoré žili časť života s rodičmi, hovoria o bitkách, o každodennom hlade,“ dodáva Andrea Hajdúchová.
Kniha Veľké príbehy malých ľudí: Deti choré na lásku však nie je len apelom na nás, aby sme vytvorili riadny systém podpory mladých dospelých pri ich osamostatňovaní sa. Autorky sa snažia odpovedať aj na otázku, prečo títo mladí ľudia v živote opakovane zlyhávajú. A odpoveď nehľadajú samé. V druhej časti knihy čitatelia nájdu rozhovory s domovákmi, ktorí sa v živote nestratili. Ich spoločným znakom je predovšetkým to, že nezostali na život sami. Našli v živote po odchode z domova oporu –milujúceho partnera, priateľov, tetu z domova, ktorá s nimi nestratila kontakt a bola im akousi náhradnou rodinou, alebo Boha, v ktorého začali veriť.
Knihu Veľké príbehy malých ľudí: Deti choré na lásku vydalo vydavateľstvo Slovart. Jej vydanie podporil dlhoročný sponzor SOS programu a spoločnosti Úsmev ako dar – Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel.
Poznámka: V knihe autorka vyjadruje svoje osobné pocity zo svojich skúsenosti a vyjadruje svoje osobné názory. Tieto názory nie sú vždy názormi Spoločnosti Úsmev ako dar.
Mediálny servis:
Slávka Liptáková, PR manažérka Úsmev ako dar, mob. 0910 781 775, email:
Andrea Hajdúchová, mob: 0908 700 857, e-mail:
