„Každá rodina dokáže prísť k riešeniam. Alebo z vlastných zdrojov, alebo si na pomoc prizvú odborníka.“ hovorí s presvedčením pani Mária Melicherčíková, dlhoročná koordinátorka Stretnutí rodinného kruhu. A vníma ona Stretnutia rodinného kruhu a pomoc rodinám a deťom v núdzi si prečítajte v nasledovnom rozhovore. Ak máte záujem aj Vy zapojiť sa do pomoci rodinám a deťom v núdzi formou Stretnutia rodinného kruhu dajte nám vedieť a príďte na informačné stretnutia.
Mária Melicherčíková (49), koordinátorka Stretnutí rodinného kruhu (SRK)
Vyštudovala strednú priemyselnú školu v Handlovej, odbor strojárstvo. Od roku 2006 spolupracuje s Úsmevom ako dar. Venuje sa sociálnej fotografii a, ako sama tvrdí, chce aby sa ľudia na jej fotografiách vnímali z tej lepšej stránky. Je vydatá, má 4 deti a žije v Prievidzi.
Študovali ste na strednej škole s technickým zameraním, no dnes pôsobíte ako terénny sociálny pracovník. Čo vás priviedlo k záujmu o sociálnu prácu?
Už počas predchádzajúcej práce som spolupracovala s prievidzskou pobočkou Úsmevu ako dar a po ukončení pracovného pomeru som absolvovala výcvikový program PRIDE pre náhradných rodičov a ľudí pracujúcich s ohrozenými deťmi. To mi dalo nesmierne veľa. A keď prišla ponuka robiť „tereňáka“, rada som ju prijala.
Niekoľko rokov sa už venujete aj koordinácii Stretnutí rodinného kruh. Odkedy presne a koľko stretnutí sa Vám za ten čas podarilo zorganizovať?
Tuším to bol rok 2010, kedy som robila prvé Stretnutie. Vtedy sa to ešte volalo Rodinná skupinová konferencia. V súčasnosti pripravujem na SRK štvrtú rodinu, a popritom som kolegovi asistovala pri dvoch ďalších.
Čo Vás na tejto práci priťahovalo?
Jednoduchosť, jasnosť práce a hlavne to, že sa v procese stavia na sile a zodpovednosti rodiny.
Spomínate si ešte na svoj prvý SRK?
Prvé stretnutie sa týkalo pobytu 4 detí z detského domova v domácom prostredí počas letných prázdnin. Prebiehalo to u rodiny doma. Deti pobehovali hore-dolu, hrali sa – proste tak, ako to deti bežne doma robia. V detskom domove boli kvôli nevyhovujúcim bytovým podmienkam, a teraz si užívali nový byt, ktorý sa rodičom medzičasom podarilo zaobstarať.
Z čoho ste mali najväčšie obavy?
Z toho, či rodina zvládne sama zostaviť Plán podľa stanoveného Cieľa. Až vtedy som si do dôsledkov uvedomila, v čom spočíva úloha koordinátora, aké sú jeho kompetencie, ale aj obmedzenia.
Koordinátor do priebehu samotného SRK-u nezasahuje. Ako sa v takejto pozícii cítite? Neboli ste niekedy v pokušení rodine, hoci v dobrom úmysle, radiť?
Teraz sa už cítim veľmi bezpečne a dobre. Ale ako som pred chvíľou naznačila, spočiatku som nutkanie „rozdávať rozumy“ mala. Najviac mi v takých situáciách pomáha, keď si pripomeniem, aká je moja rola a aký je hlavný princíp Stretnutí..
Aký je hlavný princíp Stretnutí rodinného kruhu?
Vychádza z presvedčenia, že rodina najlepšie pozná svoju situáciu a dokáže si s ňou aj poradiť. To, čo potrebuje zvonka, je len iniciatíva, povzbudenie a pomoc pri obnovení alebo vytvorení podporných väzieb pre dieťa. Teda vzťahov, ktoré sú preňho osožné a ktoré rodine pomôžu situáciu spoločne zvládnuť.
Máte pocit, že pomáhate, aj keď nemôžete presadzovať svoje predstavy?
Rozhodne mám. Pomáham rodine komunikovať, sústrediť sa na potreby dieťaťa, a tiež sa starám o organizáciu SRKu.
Aké sú teda vaše skúsenosti? Dokáže rodina prísť s adekvátnymi riešeniami pre dieťa vo svojom strede?
Každá rodina dokáže prísť k riešeniam. Alebo z vlastných zdrojov, alebo si na pomoc prizvú odborníka. No už samotné rozhodnutie obrátiť sa na odborníka je pre rodičov nesmierne dôležitým krokom, ku ktorému musia dospieť. Možno práve to je cesta, ako si poradiť aj s tými najnáročnejšími problémami.
Zažili ste situáciu, kedy sa rodina počas SRK-u ocitla, takpovediac, v slepej uličke?
Stalo sa mi to hneď na prvom stretnutí. Rodina v danej chvíli nebola schopná naplniť hlavný cieľ – 2 mesiace pobytu detí v domácom prostredí. Riešením bolo, že si Plán „rozkrokovali“ na menšie úseky a namiesto jedného záverečného cieľa, si určili niekoľko čiastkových. Sociálna pracovníčka plán schválila a rodina si postupne zariadila všetko tak, aby deti tie dva mesiace doma strávili. Naozaj si získali môj rešpekt. Rodičia si dohodli pracovné smeny na striedačku a vybrané voľno odrábali v nadčasoch dlhé mesiace.
Čo je na metodike SRK, podľa Vás, najprínosnejšie?
Jednoduchý systém postupných krokov, ktorý aj koordinátora aj všetkých zainteresovaných bezpečne vedie celým procesom.
Čo ste sa museli naučiť, aby ste prácu koordinátora zvládli?
„Ovládnuť svoj jazyk“, ak to poviem s trochou nadsádzky. Ešte stále hľadám rovnováhu medzi počúvaním a rozprávaním. No a druhá vec je plánovanie. Nie som človek, ktorý to robí automaticky, a tak sa mi občas stane, že na nejakú tú drobnosť zabudnem. Ale SRKy sú ako stvorené na to, aby si všetci vyskúšali svoju pružnosť a overili výhody poriadku.
Zmenila skúsenosť so SRK-mi v niečom Váš pohľad na svet okolo?
Potvrdila sa mi moja dôvera v rodiny a ich potlačené alebo ešte neobjavené schopnosti.
Informačné stretnutia sa budú konať:
4.2.2015 v Trnave a 5.2.2015 v Bratislave. Prihlásiť sa môžete na e-mail: alebo na tel. čísle 0910 781 773.
4.2.2015 v Nitre. Prihlásiť sa môžete na e-mail: alebo na tel.č. 0903 781 467
5.2.2015 v Prievidzi. Prihlásiť sa môžete na e-mail: alebo na tel. č.: 0904 643 620
9.2.2015 v Košiciach, Prihlásiť sa môžete na e-mail: alebo na tel. čísle +421 903 781 468.