Sviatky už sú za nami, no predsa ešte nie tak ďaleko, aby sme si ich podchvíľou nepripomenuli a nespomínali na dni, ktoré boli oproti tým všedným štedrejšie a bohatšie. Nielen na darčeky, ale predovšetkým na stretnutia a spoločné chvíle v kruhu blízkych. Pracovníci Úsmevu oslávili vianočné sviatky nielen so svojimi príbuznými, ale aj s našimi klientmi. 20. decembra sa v bratislavskej pobočke Úsmevu ako dar konalo vianočné posedenie s rodinami, ktoré naše sociálne pracovníčky sprevádzali počas 8 mesiacov minulého roku.
Hoci sa projekt – výchovný skupinový program určený rodinám s deťmi, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately – oficiálne skončil už začiatkom decembra, väzby, ktoré medzi sociálnymi pracovníčkami a rodinami vznikli, ďaleko presiahli projektový rámec. Počiatočná rozpaky niektorých klientov prerástli do vzájomnej ústretovosti a partnerstva pomáhajúceho vzťahu. Ich dôvera narastala s každým zrealizovaným podujatím a s každým novým, pozitívnym prejavom ich detí.
„Toto vianočné posedenie bolo takým našim poďakovaním týmto rodinám za ich prístupnosť a ochotu, s ktorou do projektu nakoniec išli. Dovolili nám nahliadnuť do ich životov a prijali našu odbornú prítomnosť a pomoc, čo pre nich určite nebolo ľahké,“ hovorí sociálna pracovníčka, ktorá rodiny sprevádzala, Zuzana Spiessová.
No podarilo sa. Rodiny napokon pochopili, že podieľať sa na projekte je možnosťou, ako sa na veci pozrieť inak, ako získať inú skúsenosť a vďaka tomu, možno, prehodnotiť aj niektoré svoje postoje a mechanizmy správania.
„Projekt mal viesť k odstráneniu alebo zmierneniu problémového správania u detí, a v tom zohrávajú kľúčovú úlohu práve rodičia. Zbytočne by sme pracovali s deťmi, keby si rodičia sami neuvedomili, že je dôležité, aby, napríklad, ich dieťa chodilo do školy. Skutočná zmena správania u detí môže nastať až vtedy, keď sa zmení hodnotové prostredie, v ktorom vyrastajú. A to vytvárajú rodičia,“ vysvetľuje Emília Bezáková z Úsmevu ako dar.
Na vianočné stretnutie prišli deti pripravené. Každé si prichystalo krátke vystúpenie – tanec, básničku alebo pesničku – ktorým mohlo druhých obdarovať. Darčeky pre nich boli už pripravené pod stromčekom. Dokonca aj dospelí si tam niečo našli. A spoločné rozbaľovanie bolo tým najväčším darom pre všetkých. Lebo práve pocit spolunáležitosti a blízkosti týmto rodinám mnohokrát chýba. U nás, okrem pohostenia a priazne, ktorú si vychutnávali plnými dúškami, si mohli naplno uvedomiť, že „v tom“ nie sú sami. A to je pocit, ktorý ohrozeným rodinám dodáva odvahu, pretože im vytvára zázemie – priestor, kde sú medzi svojimi, kde nájdu porozumenie aj povzbudenie.
Možno práve z tohto pocitu a z potreby zdieľania ich každodenných problémov, ktoré sú predsa len v čomsi špecifické, vznikol nápad vytvorenia svojpomocnej skupiny. Prvé svojpomocné stretnutie sa bude konať na Úsmeve koncom januára. Oficiálna pomoc, iniciovaná zo strany štátnych orgánov, tak prerástla do spontánneho záujmu zlepšiť svoju životnú situáciu a situáciu svojich detí. Nič lepšieho sa nemohlo stať.
