Я студент з України і мені потрібна допомога

Foto: Polícia SR

Nad prebiehajúcou vojnou na Ukrajine dnes rozmýšľame všetci. Ďakujeme za desiatky Vašich telefonátov a emailov, kde sa pýtate, ako môžete skutočne pomôcť. Systém pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny matiek s deťmi pripravujeme. Potrebujeme na to ešte niekoľko hodín.

 Keď separatisti v roku 2014 obsadili Luhanskú a Doneckú oblasť Ukrajiny, nikto z nás nebol pripravený na to, čo znamená sprevádzať presídlenú rodinu. Odrazu sa nám zjavili desiatky rodín s malými deťmi v centre Užhorodu. Nemali sme žiadne skúsenosti. Začali sme prenájmom dvoch poschodí v hoteli Zakarpatia, kde sme na 9. a 10. poschodí prichýlili 40 rodín vo veľmi provizórnych priestoroch. Bol to hotel, kde vám zamrzla na okne voda v pohári. V týchto náročných podmienkach sme jednu izbu prebudovali na kuchyňu, druhú na práčovňu. Samosprávou týchto žien sme dokázali udržať v chode podmienky pre základnú starostlivosť o ich deti. My z úsmeváckeho tímu sme boli tí, ktorí organizovali podporu, aby sa toto celé mohlo uskutočniť. Všetko ostatné si tvrdo oddreli sestry z Kongregácie Jesu s poverenou sestrou Mariettou. Od roku 2014 jej prešli rukami ďalšie desiatky rodín. Stali sa utečencami vo vlastnej krajine. Prostredie na západe Ukrajiny ich vôbec neprjímalo. Po siedmich rokoch tvrdej práce rehoľných sestier je každá z týchto rodín integrovaná v bežnom živote v Užhorode a okolí. Rodičia pracujú, deti chodia do škôl. Trvalo to dlho.

 Vojna je tu opäť. Už neutekajú len rodiny z východu Ukrajiny, ale zo všetkých jej kútov. Sestra Marietta je momentálne v Užhorode na túto problematiku úplne sama. Dnes s našim tímom nevieme ísť za ňou. Dnes nevieme preniesť humanitárnu pomoc a je veľmi probletické tam dopraviť akýkoľvek peniaz. Hranicou na Slovensko prešli najprv tí, ktorí sa majú trochu lepšie – majú akékoľvek auto, nejakú hotovosť, príbuzných alebo známych pracujúcich či študujúcich na Slovensku či v Čechách.  No prichádza vlna druhá – matky s deťmi tentokrát bez otcov, ktorí musia ostať brániť krajinu. A my sa opäť zameriame na túto najzraniteľnejšiu skupinu. Situáciu na hranici a medzi Košicami a Prešovom intenzívne monitorujeme, zbierame informácie od pracovníkov polície či priateľov zo Spišskej katolíckej chyrity i Gréckokatolíckej charity v Košiciach. Sme radi, že samospráva sa rozhodla pomôcť vo veľkom. Otvoriť internáty s niekoľko tisícovou kapacitou. My, naša organizácia, sa pokúsime do troch dní pripraviť možno menší model pomoci, no zameraný na nielen bezpečný domov pre tieto rodiny, ale aj kvalitu ich života. Zdravie aj duševné, školu pre deti, prácu pre rodičov. Pevne veríme, že Vás, milí priatelia, budeme o niekoľko dní informovať, aké bunky pomoci na Slovensku sme vďaka našim spolupracovníkom z reholí a charít či miestnej samosprávy pripravili. Po skúsenostiach s posledných ôsmich rokov Vás môžeme ubezpečiť, že títo ľudia budú potrebovať pomoc na veľmi dlhý čas, nielen dnes a zajtra. Budú to mesiace až roky.

 Najneskôr v pondelok Vám prinesieme nové správy a s dôverou Vás poprosíme o Vašu pomoc a podporu. Dovtedy sme Vám k dispozícii na emailových adresách

Páčil sa Vám článok?

Našu prácu podporíte jeho zdieľaním.