Я студент з України і мені потрібна допомога

BRATISLAVA – Pipi Dlhá Pančucha aj v roku 2008 odovzdávala štipendijá 24 študentom z detských domovov. Uchádzači študujú na stredných alebo vysokých školách a každí z nich sa aktívne zapája do činnosti a projektov Úsmevu. Za finančný podporu Pipi Dlhej Pančuchy ďakujeme spoločnosti Slovenská sporiteľna a.s.

Volá sa Roman Baláž. Na Trnavskej univerzite získal titul Mgr. Dnes má už 32 rokov. Jeho minulosť , ale aj budúcnosť, je spojená s detským domovom. Minulosť preto, lebo v ňom vyrastal a teraz v ňom pracuje ako vychovávateľ. Angažuje sa v treťom sektore, a ako tvrdí tento hrdý Róm, doktor filozofie, vzdelanie a jeho získanie spôsobilo, že v ňom našiel sám seba a postupne si plnil svoje sny. Najviac ho vie „rozhádzať“ ľudská hlúposť, obzvlášť ak s ňou prichádza do kontaktu medzi vzdelanými ľuďmi. S predsudkami tejto spoločnosti bojuje dodnes a prezrádza, že jeho pôvod mu stále bráni dosahovať niektoré životné méty.

Ako chlapec bol umiestnený do špeciálnej školy na základe diagnózy, ktorú mu psychológovia stanovili: „sociálna retardácia“. Dnes vie, že vzdelanie je najlepšou investíciou, ktorú nám nikto nemôže vziať, ale ani dať, ak sám človek nepriloží ruku k dielu.

Jeho cesta k doktorátu je tak trochu neuveriteľná. Najskôr si po „osobitnej“ škole musel doplniť učivo zo základnej školy, aby tak mohol úspešne ukončiť strednú školu a získať maturitu. Vo veku 23 rokov sedel tento bývalý „domovák“ v laviciach Trnavskej univerzity na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce. V tom čase pôsobil aj ako vychovávateľ v detskom domove. K jeho vzdelanostnému „kreditu“ pribudlo ešte pedagogické minimum na Katolíckej univerzite v Ružomberku. A teraz? Teraz je doktorom filozofie. A jeden by neveril, že je to pravda…

Dnes je všetko inak. Je hrdý na to, že sa narodil ako Róm. Napriek všetkým životným prekážkam, ktoré zdolával vlastnými silami a vôľou, stále sníva a verí… Možno aj preto, že sa mu práca stala koníčkom a on v nej nachádza akýsi pocit domova a úplnosti. Pocit, ktorý predtým nikdy v domove nezažil…

Náš štipendijný program na podporu vzdelávania je od začiatku hlavným prostriedkom, ktorý deti v detských domovoch motivuje študovať a zároveň im pomáha pri zabezpečovaní materiálnych podmienok nevyhnutných k štúdiu. Funguje od roku 1995 pre mladých dospelých, ktorí majú záujem ďalej sa vzdelávať na vysokej škole, prípadne si zvyšujú kvalifikáciu po ukončení náhradnej starostlivosti (nadstavbové štúdium). Od jeho vzniku sme až doteraz podporili 278 študentov.

Autor: Jana Bajnoci, SPDDD Úsmev ako dar

Foto: Tomáš Cehlár, SPDDD Úsmev ako dar

Páčil sa Vám článok?

Našu prácu podporíte jeho zdieľaním.