Spoveľ Anjela. Jeden človek nemôže zmeniť celý svet, no môže zmeniť celý svet jednej osoby! Vianoce sú krásnym obdobím, kedy sa všetci zastavíme a kedy zabudneme, že nás ešte pred pár dňami trápili malichernosti všedných dní. Je to čas kedy si najviac v roku uvedomujeme, že rodina je to najdôležitejšie čo máme. Detské oči, ktoré vedia žiariť počas celého roka žiaria počas Vianoc akosi viac, akosi intenzívnejšie a tak, ako vie žiariť iba iskrička očakávania.
Najťažšou chvíľou tohtoročných Vianoc bol pre mňa moment keď možno už nie malé dieťa, možno už nie dôverčivé a naivné dievčatko, ale určite stále čistá a dúfajúca mladučká Nina mi na Štedrý deň povedala vetu. „Nezášam Vianoce!“ Povedala mi to v čase, keď som ja balila vianočné darčeky pre moju rodinu, doma u nás rozvoniavali dobroty a vládla taká tá neopakovateľná Vianočná atmosféra. Ako úsmevácky anjel som na Štedrý deň telefonovala „mojim“ deťom. Zatelefonovala som, zaželala som im krásne chvíle pri rodinách a dúfala som, že si z dní doma načerpajú tak potrebnú energiu a nádej na ich ďalší ťažký rok, ktorý bude opäť nasledovať. Ako poslednej som zatelefonovala Nine. Jediná z detí z môjho domčeka nešla na Vianoce domov, vedela som, že zemiakový šalát jej nebude chutiť, koledy jej nebudú znieť, a darčeky jej budú ukradnuté. Ale nečakala som: „Spím, zobudila si ma, a keď dotelefonujeme pôjdem spať. Neznášam Vianoce, chcem ich celé prespať.“
Počas tohtoročných Vianoc ma myšlienka na Ninu sprevádzala veľmi často. Rozmýšľala som ako jej ukázať kúzelnú atmosféru Vianoc, no netlačiť na miesta kde to bolí… Možno bolí až tak, že si to mnohý z nás ani nevieme predstaviť. Ako dobrá alternatíva sa ukázal Vianočný koncert plný kolied a atmosféry Vianoc. Chlapci so skupiny Kéfas, ktorých už deti poznajú z ich výročného koncertu a krstu CD v novembri boli zárukou ľudskosti, zárukou pokoja a takmer rodinnej pohody.
27.12.2014 sme sa s Ninou a jej kamarátkou Mirkou, tiež jedným z „mojich“ detí z domčeka v Liptovskom Trnovci vybrali nasávať Vianoce v preplnenom evanjelickom kostole, kde radosť z Vianočného posolstva, nádej a láska číhali na každom kroku. Aj navonok silná a neochvejná teenagerka v sebe našla aspoň malý kúsok lásky k Vianociam. Počúvala a spievala notoricky známe koledy. Usmievala sa pri kéfasáckych textoch, ktoré treba počúvať pozorne, aby si človek všimol aj to, čo je medzi riadkami. Prijímala atmosféru, ktorá sa jej nedotkla presne na Štedrý deň, ktorá nespôsobila žiadny Vianočný zázrak, nevylepšila chuť Štedrej večere a ani nezmenila Ninin postoj k Vianociam. No viem, že ten deň sa dotkol jej uboleného srdiečka, Nina dostala nový impulz a novú nádej, začala sa tešiť na nový rok, nové výzvy a nové možnosti. A možno ako mladá dospelá, ktorá si raz založí vlastnú rodinu zistila, že atmosféra Vianoc bude taká, akú si ju vytvoríme. Ja Nine a aj všetkým ostatným deťom, ktoré strávili smutné domovácke Vianoce želám, aby raz vytvorili vo svojich vlastných rodinách Vianoce plné spolupatričnosti a lásky. Ďakujem týmto chlapcom zo skupiny Kéfas za to, že nevedomky spríjemnili deň a zmiernili bolesť tam, kde to práve bolo treba. – Chlapci to čo robíte, má zmysel! Apelujem zároveň aj na všetkých ľudí, aby sa neustále vracali k vete, ktorú som napísala na začiatku tohto textu: celý svet nezmeníme, ale ak vylepšíme len jednu chvíľu v ťažkom živote, čo i len jedného „nášho“ dieťaťa, urobíme tým jeden veľký, možno aj Vianočný zázrak!
