„Jeden tím s jedným cieľom je súdržnosť a úspech dohromady.“ Týmto mottom sa niesla séria troch stretnutí odborníkov pracujúcich pre dobro dieťaťa. Liptovský Mikuláš sa na jeseň stal trikrát unikátnym miestom, kde sa stretli všetci riaditelia detských domovov, ktorí mohli pozvať a vziať so sebou zo svojho zariadenia jedného sociálneho pracovníka, jedného odborného zamestnanca, jedného vychovávateľa a jedného profesionálneho rodiča. Z každého úradu prace, sociálnych vecí a rodiny sa zúčastnili aj zamestnanci oddelení SPODaSK.
Ako prví sa stretli odborníci z banskobystrického, bratislavského a žilinského kraja, po nich zástupcovia košického a prešovského kraja a ako poslední sa vzdelávali ale i zabavili odborníci z trenčianskeho, trnavského a nitrianskeho kraja. Spolu sa na všetkých troch stretnutiach zúčastnilo 545 účastníkov.
Cieľom týchto stretnutí bolo zlepšiť spoluprácu detských domovov a úradov, pochopenie rolí kompetencií a svojej osobnej zodpovednosti v tíme. Prvý deň bol vzdelávací, účastníci sa učili tímovej práci, ako si efektívne odovzdávať informácie a na konkrétnom kauzistickom príklade si vyskúšali svoje vedomosti a zručnosti z praxe. Riaditelia pozorovali svojich zamestnancov pri procese tvorby SWOT analýzy. Druhy deň boli teambuldingové aktivity zamerané na posilnenie spolupráce a súdržnosti a vzájomné spoznanie sa.
Jedným z lektorov bol náš dlhoročný spolupracovník a kouč Pavol Lorenc, ktorý zabezpečoval v rámci programu obsahovú stránku meetingu. „Už v príprave na stretnutie sme si dávali záležať na tom, čo majú ľudia počuť, s akou novou skúsenosťou sa majú stretnúť a s čím sa majú vrátiť späť do svojho prirodzeného pracovného prostredia. Neskrývam, že vyprovokovať k zamysleniu celé skupiny a ponúknuť priestor na reflexiu účastníkov v celom tom procese spolupráce bol tiež jeden z cieľov“.
Zo záverov stretnutí vyplýva, že disponujeme záujmom, máme potenciál, vedomosti, partnerov na spoluprácu a najmä spoločný cieľ urobiť maximum pre dieťa a jeho rodinu. Sme otvorení využívať všetky dostupné prostriedky a formy sociálnej práce a sme vysoko efektívni, máme zdroje a prostriedky. Palo Lorenc pokračuje: „Podľa mňa malo stretnutie obrovský zmysel. Bola to pre obidve strany nová skúsenosť. Vnímal som, že sme si citlivo vzájomne načúvali, čoho výsledkom bolo, že na úrovni očakávaní sa nevnucujúcim spôsobom zadefinovalo nové chápanie spolupráce medzi jednotlivými účastníkmi v blízkej budúcnosti. Na to aby ste od ľudí a vlastných zamestnancov niečo chceli, musia vidieť, že to sami robíte. Tento princíp sme preniesli aj na úroveň „že vieme“ a nie sme nevidomí. Postavili sme to na priamosti a otvorenosti, ktorá miestami môže pôsobiť vyrušujúco až naliehavo. No, keď ľudia vidia, že veci vidíte aj vy, nemajú tendenciu vás o nich presviedčať. Veď načo by to robili, keď vedia, že o tom viete? Skôr sa začnú zamýšľať nad tým, ako tie veci zmeniť.“
Za najväčší odkaz a zmysel stretnutia považuje vrátiť ľuďom odvahu veci meniť ešte viac k lepšiemu a nebáť sa otvoriť novým veciam. „Áno, takéto stretávanie je pre budúcu spoluprácu odborníkov v tejto oblasti nevyhnutné. Uprednostnil by som orientovať sa na malé skupiny, s ktorými sa dá ísť do hĺbky problematiky a viac sa dá pracovať s postojmi ľudí. Navyše, aj ja mám z trénerského a koučingového pohľadu v týchto stretnutiach schovanú jednu veľkú výzvu pre seba. Získať zopár zatvrdilcov a obnoviť tak spoločne chuť niečo zmeniť. Verím, že sa nám to spoločne podarí. Podmienky máme totižto priaznivé.“