Bratislava (14.11.2016) V minulých týždňoch bol zaradený do distribučnej siete slovenských kín film Pirko. Keďže jeho nosná téma, odchod detí z detského domova po dosiahnutí plnoletosti a ich ďalší osud sa dotýka nás i našich klientov, Úsmev ako dar a Iniciatíva „Domováci domovákom“ považujú za potrebné sa k filmu vyjadriť.
Tento fiktívny príbeh sa odohráva čiastočne v prostredí detského domova. Rozohráva príbeh mladého dievčaťa, ktoré po odchode z ústavného prostredia sa dostáva bez reálneho zázemia do prostredia veľkomesta, kde sa stane obeťou pasákov, ktorými je zneužívaná na prostitúciu. Film sám o sebe je spracovaný veľmi lacno a šablonovito. V časti zo života detského domova je vykreslené prostredie internátneho typu zariadenia, ktoré už na Slovensku niekoľko rokov neexistuje. I niektoré ďalšie skutočnosti vo filme nevychádzajú z reality a sú iba pomerne nešťastnou fikciou autorky a režisérky. Keďže pracujeme s mladými dospelými, teda práve so skupinou, ktorá opúšťa ústavné zariadenia, máme v tejto problematike dlhoročné skúsenosti. Venujeme sa im, prichádzajú do našich pobytových zariadení a vyvíjame maximálne úsilie na to, aby si našli pozitívne väzby, stabilnú prácu a žili plnohodnotný a čestný život. O toto isté sa v prípravnej fáze pred ich odchodom snaží i veľká väčšina vychovávateľov, sociálnych pracovníkov i psychológov detských domovov. Netvrdíme, že malá skupina chlapcov a dievčat nemôže skončiť tak, ako to naznačuje film. No za dôvodmi takýchto rozhodnutí sú skôr osobnostné patológie a traumy z minulosti, nie systém výchovy a sprevádzania, ako to naznačuje film.
Svoj pohľad pridáva aj Ján Herák, predseda iniciatívy „Domováci domovákom“, ktorý sám vyrastal v detskom domove: „Tento film vôbec neodráža realitu života v detskom domove. Vykresľuje ho hrubo a dehonestujúco, s veľmi silným paušalizujúcim nábojom. Deti z ústavného prostredia cielene vykresľuje ako simplexnú uniformnú masu bez cieľov a vízií, s prioritou sexuálnych pudov. Takisto proces odchodu neodráža realitu, ale ju deformuje tak, aby zapadal do kontextu tohto príbehu.“
Oveľa negatívnejšie ako samotný film vnímame promo tvorcov pri jeho uvedení do kinodistribúcie. Je totiž založené na zverejnení nepravdivých štatistík, že 73 % dievčat z detských domovov skončia ako prostitútky a 82 % chlapcov sa stanú bezdomovcami. Tieto nepravdivé tvrdenia vnímame len ako nie najšťastnejší marketingový ťah, ktorý má do kín prilákať divákov.
Tešíme sa, že sa téma mladých dospelých, ich opustenosti a stratenosti vo veľkom svete otvára na diskusiu širokej verejnosti. Táto je veľmi potrebná, pretože mladí ľudia po odchode z domovov majú oveľa zložitejší štart do života, ako ich rovesníci. Sú konfrontovaní s mnohými problémami, ktoré ich rovesníci z rodín nemajú a nepoznajú. Veríme preto, že otvorenie tejto témy vzbudí reálny záujem u ľudí, ktorí môžu byť pre danú skupinu nápomocní, k čomu ich touto cestou aj srdečne pozývame. Mrzí nás ale, že sa to deje cez pomerne nekorektnú, depresívnu a bezvýchodiskovú snímku, ktorá sa navyše neopiera o skutočný príbeh, preto jej autenticita je veľmi malá a skôr môže zdeformovať pohľad neinformovaného diváka.