Deti manželov D. prežili takmer dva roky v detskom domove. Ich rodičia prišli o prácu a bývanie, ale dokázali svoju situáciu zmeniť. Dnes sa o svoje deti starajú v domčeku, čo dostali od mesta Rožňava. Obce a mestá majú zo zákona povinnosť podieľať sa finančne na sanácii rodín v kríze. Nie všetky však na to majú zdroje a nie všetky sú ochotné si túto povinnosť plniť.
Život na ulici
Manželia D. z Rožňavy stratili prácu a skončili na ulici. Súd rozhodol, že ich päť detí musí ísť do detského domova v Štóse. V tom čase bola pani A. tehotná a čakala šieste dieťa. V decembri 2007 prišiel na svet malý Jakubko. Hneď po narodení putoval za súrodencami do detského domova.
Manželia chceli svoju situáciu riešiť. Keďže na Gemeri nevedeli nájsť prácu, odišli do Čiech a striedavo pracovali v niekoľkých fabrikách. Ich príjem však stačil sotva na prežitie v Čechách. Rodičom vôbec neumožňoval, aby aspoň raz za mesiac cestovali na východné Slovensko navštíviť svoje deti. Obaja pritom o deti mali záujem o ich odobratie niesli ťažko.
Nakoniec na jar minulého roka prišli aj o prácu v Čechách a opäť skončili na ulici. Úrad práce skontaktoval spoločnosť Úsmev ako dar, aby pomohla s riešením situácie. Záujem o pomoc rodine malo, našťastie, aj mesto Rožňava.
Nové bývanie
„V prvom rade sme im poskytovali ľudskú podporu, ktorú veľmi potrebovali. V tom čase prespávali v aute, ich deti boli v domove, jednoznačne potrebovali podporu, aby vydržali a udržali si aj svoj vzťah k deťom,“ hovorí Rastislav Dráb z košickej pobočky Úsmev ako dar.
Ďalšia pomoc bola materiálna. Mesto Rožňava patrí medzi tie mestá na Slovensku, ktoré dodržiavajú povinnosť danú zákonom o sociálnoprávnej ochrane a kuratele a sporí peniaze domováckym deťom, ktoré mali v jeho území trvalý pobyt. Práve z peňazí, ktoré usporilo pre šesť detí rodiny D., kúpilo jednopodlažný trojizbový domček v obci Čierna Lehota.
Do konca minulého roka potom rodičia s podporou organizácii a mesta pracovali na tom, aby dom zrekonštruovali. Vďaka pomoci darcov a vďaka zbierke sa podarilo vymeniť dlažbu a obklady, obnoviť dodávku plynu a elektriny a tesne pred koncom roka aj zabezpečiť kúrenie a ohrev teplej vody. V domčeku tak mohli spolu s rodičmi začať bývať aj ich deti.
Zvládnu to
Rodina D. je jednou z mála rodín, ktorú pred rozpadom zachránila spolupráca mimovládnych organizácii a mesta. Ako mnohé iné má však ešte pred sebou ťažkú cestu. „Potrebujeme zabezpečiť prácu aspoň pre jedného z rodičov, aby nežili len z dávok v hmotnej núdzi, ale mali aj ďalší príjem a boli čoraz viac sebestačnejší a nezávislí od našej pomoci,,“ hovorí Rastislav Dráb.
Nie všetky mestá sú však ochotné a schopné pomôcť rodinám v kríze, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Zákon o socialnoprávnej ochrane a kuratele hovorí, že obce a mestá môžu prispievať rodičom na cestu za deťmi do detského domova. V okamihu, ako sa dieťa dostane do detského domova, majú obce a mestá začať šetriť peniaze „na úpravu a obnovu rodinných pomerov, vrátane bytových a sociálnych pomerov dieťaťa“. Ak nie je možné prostriedky vyčlenené z rozpočtu obce použiť na sanáciu rodiny, majú byť použité na vyhľadávanie a utvorenie náhradného rodinného prostredia pre dieťa. Výšku príspevku upravuje zákon, odvíja sa od priemerných nákladov na dieťa v detskom domove. Ide o sumu približne 80 eur mesačne.
Niekde to nejde
Nie všetky obce majú záujem starať sa o svoje rodiny v kríze. V médiách sa začiatkom roka objavila informácia, že mesto Púchov prestalo sporiť peniaze pre tri deti v detskom domove. Ako dôvod uviedlo, že peniaze sa zneužívajú. Ako, nešpecifikovali. Takýchto miest je však viac.
Nárok na finančnú podporu sanácie obchádza aj niektoré rómske rodiny, a to vtedy, ak je z nich vyňaté dieťa predškolského veku a rodina nežije v mieste trvalého bydliska, ale u príbuzných v inom meste. Zákon hovorí, že mesto prispieva na sanáciu rodiny, ak mali jej deti v meste trvalý pobyt, splnená však musí byť aj ďalšia podmienka – dieťa v meste muselo aspoň rok pred vyňatím do detského domova žiť. iektoré mestá zase tvrdia, že o pomoc a teda ani o návrat detí nemajú rodiny záujem. Sú však prípady, kedy by záujem bol, zlyháva však výmena informácii o rodinách v kríze medzi úradmi, detskými domovmi a mestami a chýbajú kapacity na sanácie rodín.
Výskum Ohrozená rodina (Úsmev ako dar, Ústredie práce, soc. vecí a rodiny, Inštitút ochrany práv dieťaťa a rodiny, Trnavská univerzita, 2008) pritom potvrdil, že až 56 percent zo skoro päťtisíc detí v domove má šancu vrátiť sa do pôvodnej rodine, keby sa s ňou pracovalo. „Najčastejšou podmienkou návratu do rodiny u detí do 10 rokov je zlepšenie podmienok bývania spolu so zlepšením hygienických a sociálnych podmienok. Naopak, u detí nad 10 rokov je najpočetnejšou podmienkou náprava správania dieťaťa,“ hovorí výskum. Pokiaľ ide o príčiny vyňatia, medzi najčastejšie podľa výskumu patria práve strata bývania rodičov, alkoholizmus niektorého z rodičov či strata zamestnania rodiča.
Autor: Andrea Hajdúchová