Я студент з України і мені потрібна допомога

Štartovacia čiara mladých dospelých z detských domovov (centier pre deti a rodiny), ktorí sa chcú osamostatniť, je úplne inde ako u detí, ktoré odchádzajú z rodín. Dospievajúce deti z centier nemajú bezpečné zázemie, kam sa môžu vrátiť a nemajú sa na koho obrátiť, keď sa osamostatňujú. 

“Vzdelávanie a sprevádzanie, ktoré v súčasnosti realizujeme v rámci projektu Cesta do života, sa nám zdalo ako vhodný spôsob ako ich posilniť na ich ceste do dospelosti. Aby mali dostatok informácií a aby sa mali na koho obrátiť, keď sa ocitnú v problémovej situácii. Stretávala som mladých dospelých, ktorí boli v situáciách, kedy som sa už ja ako odborník cítila bezradne. Lebo problémy, s ktorými prišli boli mnohonásobné. Čiže prevencia sa zdala ako fajn cesta.” hovoríMirka Gubalová, predsedníčka banskobystrickej pobočky Úsmev ako dar

Podľa Lucky Sivokovej, manažérky dobrovoľníckych aktivít Úsmev ako dar, veľký rozdiel oproti dospievajúcim mladým ľuďmi z rodín je, že tínedžeri z centier zostanú sami a sú zodpovední úplne za všetky svoje činy a skutky: „Nemajú osoby, ktoré im ešte pomôžu sa rozhodovať, či je toto správny krok alebo to nie je správny krok. A najmä taký ten fenomén, ktorého sa najviac boja je SAMOTA. Lebo v CDR fungovali a vyrastali v nejakých skupinách, v ktorých sú naučení žiť. A v osemnástich rokoch mladý človek, keď sa rozhodne odísť, ostáva sám a musí začať všetko úplne odznova.”

Úsmev ako dar, pobočka pre Banskobystrický kraj v rámci projektu Cesta do života prináša mladým dospelým z centier pre deti a rodiny možnosť úspešne sa osamostatniť a zaradiť do spoločnosti po odchode z CDR prostredníctvom vzdelávania a sprevádzania.

Sériou vzdelávacích aktivít ich pripravuje na zvládnutie problémov v oblastiach, ktoré sa dlhodobo javia ako najzložitejšie, ale aj ktoré postupne prináša život sám. Vzdelávanie sa robí pútavou zážitkovou formou aby to mladých ľudí bavilo. Zároveň sa prihliada aj na záujem samotných účastníkov vzdelávania o jednotlivé témy, aby sa aj oni sami chceli prihlásiť.

Dá sa vôbec porovnať motivácia vzdelávať sa u mladých, ktorí sú ešte v centrách s tými, ktorí už odišli?

Ako hovorí Mirka Gubalová:  „Na motiváciu mladých dospelých vplýva aj to , že nás poznajú a stretávajú sa s dobrovoľníkmi na rôznych akciách počas celého roka. Mnohokrát sú to roky, počas ktorých Úsmev ako dar stretávajú a spoznávajú. Časom si uvedomujú, čo ich vlastne čaká. Stáva sa, že začnú mať z odchodu z detského domova (po novom centra pre deti a rodiny) strach. V tom momente sa tá ich motivácia vzdelávať sa mení. Samotné vzdelávanie začína mať pre nich hodnotu.“

Nedá sa zaručiť, že mladí dospelí z centier pre deti a rodiny, ktorí prípravu na osamostatnenie intenzívne absolvovali, to budú mať úplne inak, ako tí pred nimi alebo že budú všetci zákonite úspešní a zvládnu to. Ale majú tú možnosť, a to je podstatné.  Medzi mladými dospelými, ktorí vzdelávanie a sprevádzanie absolvujú sa nájdu takí, ktorí sa šance chopia a vyťažia z toho maximum.

Úsmev ako dar mladým dospelým prináša príležitosť nazbierať vedomosti a skúsenosti a je na nich koľko z toho si vezmú a čo z toho potom použijú.

Projekt ‘Cesta do života’ je podporený z programu Active Citizens Fund – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Páčil sa Vám článok?

Našu prácu podporíte jeho zdieľaním.