„Rodina je … teta a ujo, Peťo, Zuzka, Veronika a ja a moja mama …“
Marek, 5 rokov (vyrastá v pestúnskej rodine)
Osvojenie (adopcia) a formy náhradnej rodinnej starostlivosti
Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi a to z akýchkoľvek dôvodov. Podľa zákona (Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) je náhradnou starostlivosťou viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa tohto zákona náhradou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča
(ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Osvojenie (Adopcia)
(Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojitelia majú práva a povinnosti rodičov.
Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Po uplynutí predosvojiteľskej starostlivosti súd rozhodne o osvojení a osvojitelia sa zapisujú do rodného listu a uvádzajú sa ako rodičia dieťaťa.
Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Je ním spravidla biologický rodič dieťaťa (ak neboli jeho rodičovské práva obmedzené, alebo ak nebol biologický rodič pozbavený spôsobilosti na právne úkony).
Tento súhlas nie je potrebný, ak rodičia:
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) ak dajú privolenie na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005). Rodina má nárok aj na prídavky na deti a na daňový bonus.
Medzištátne osvojenie (Adopcia)
Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Ústredným orgánom SR na vykonávanie Dohovoru je Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Aký je postup pri medzištátnych osvojeniach?
Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže. Takýmto spôsobom si môže osvojiť dieťa z iného štátu aj občan SR, pokiaľ táto možnosť neexistuje na Slovensku.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnsku starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej starostlivosti upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem – teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, môže byť takto zverené do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Ako vzniká pestúnska starostlivosť?
- na základe podania návrhu žiadateľa o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, rozhodnutím súdu.
Ako pestúnska starostlivosť zaniká?
- dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
- smrťou maloletého dieťaťa alebo pestúna,
- umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
- právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
- rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
Do pestúnskej starostlivosti môže byť zverené dieťa:
- ak rodičia dieťaťa nemôžu dlhodobo riadne zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje dieťa
- ak rodičia dieťaťa nežijú
- ak opatrovník, ustanovený súdom, nemá povinnosť zabezpečovať osobne dlhodobo starostlivosť o dieťa.
Aký je vzťah medzi pestúnom a dieťaťom?
- pestún je povinný starať sa o dieťa osobne
- má právo výchovy zvereného dieťaťa
- má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho záležitosti len v bežných záležitostiach
- pestún je povinný umožniť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dohľad nad výkonom pestúnskej starostlivosti
- pestún je povinný oznámiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pobyt s dieťaťom v zahraničí dlhší ako jeden mesiac.
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až §47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov a podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky. Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Dieťa je možné zveriť do NOS len osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, spôsobilej na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá spĺňa osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje zdravý vývin dieťaťa.
Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať.
V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť.
Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého. Tento súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie tohto súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
- smrťou dieťaťa alebo osoby, ktorej bolo zverené
- rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti (následne môže rozhodnúť o ponechaní dieťaťa v starostlivosti jedného z manželov, pokiaľ je to v záujme dieťaťa)
- rozhodnutím súdu a to z dôvodu zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo na žiadosť osoby, ktorej bolo dieťa zverené alebo v závažných prípadoch neplnenia si povinností osoby, ktorej bolo dieťa zverené.
Profesionálna rodina – ústavná starostlivosť
Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Podrobnejšie informácie z právneho pohľadu nájdete aj v týchto zákonoch: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Vyhláška č. 390/2005 Z.Z.; Zákon č. 279/1993 o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine).
Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia. Do profesionálnej náhradnej rodiny je vhodné zveriť i staršie dieťa, či dieťa s rôznymi výchovnými problémami, alebo aj dieťa telesne, či duševne postihnuté.
Výhody profesionálnej náhradnej starostlivosti:
- profesionálna rodina lepšie zohľadní napĺňanie potrieb dieťaťa;
- prechod detí do dospelosti je prirodzenejší a predpokladom je, že niektoré rodiny požiadajú o inú formu starostlivosti ako napr.: pestúnstvo či dokonca osvojenie;
- možnosť umiestniť do rodiny aj viac početné skupiny súrodencov;
- prechod detí zo samostatnej skupiny detského domova do profesionálnej rodiny je realizovateľný bez súdneho rozhodnutia a bez súhlasu biologických rodičov, je teda časovo menej náročný;
- v profesionálnej rodine sa dá kvalitne a efektívne pracovať s biologickou rodinou;
- profesionálna náhradná výchova kvalitou a hodnotou zodpovedá pestúnskej starostlivosti;
- dieťa má možnosť vyrastať v prirodzenom prostredí a nie je umiestnené v zariadení.