Naša pobočka v Trnave zorganizovala pobytové stretnutie v Modrovej.Stretli sa tam náhradné rodiny, profesionálne rodiny so svojimi deckami. Pobyt prebiehal pod taktovkou Danky Pukancovej, ktorá pre nich pripravila zaujímavý program. A ako to celé dopadlo, tak to sa dočítate z ďakovných listov, ktoré nám poslali niektoré rodiny.
Pre náhradné rodiny je veľmi dôležité, byť v stálom kontakte s nami aj po absolvovaní výcviku. Veľkým prínosom pre nich je aj to, že sa môžu stretávať navzájom. My sa z toho úprimne a zo srdca tešíme a sme radi, že im môžeme byť oporou.
Prvý list:
Dobrý deň,
Tento list píšeme po dojmoch , ktoré zostali po pobyte náhradných rodín v Modrovej, ktorý zorganizovala p. Pukancová. Chceli by sme týmto poďakovať nielen jej, ale predovšetkým Úsmevu, ktorý takéto akcie uskutočňuje a podporuje. Počas pobytu sme mali možnosť stretnúť sa, náhradní rodičia, ktorí sme absolvovali vo Vašej organizácii výcvikový program PRIDE. Veľmi nás teší, že ukončením prípravy sa starostlivosť o nás všetkých nekončí, ale naďalej cítime z Vašej strany záujem a podporu. Pomáha nám, keď si týmto spôsobom môžeme odovzdávať skúsenosti pri starostlivosti a výchove detí, ktoré nám boli zverené. Pod odborným dohľadom a skúseným vedením p. Pukancovej máme možnosť ďalšieho rozvoja našich zručností. Veľmi by nás všetkých tešilo a dúfame, že takéto prospešné stretnutia budete i naďalej podporovať v záujem nás všetkých. Pozitívnym je, že sa stretávajú nielen náhradné matky, ale do tohto procesu sú zapájaní aj otcovia a ostatní členovia rodiny. Prichádza k spätnej väzbe nielen rodičov, ale i deti, ktoré vyrastajú v náhradných rodinách majú možnosť nadväzovať nové priateľstvá alebo sa stretávajú už ako kamaráti z iných akcií, ktoré p. Pukancová usporiadava pre naše deti.
Ešte raz ďakujeme za všetkých náhradných rodičov.
S pozdravom
Práznovská Vlasta s rodinou, Szárkanyiová Zuzana s rodinou
Druhý list:
POĎAKOVANIE
Dňa 24.6.2010, vo štvrtok popoludní som s mojou rodinou, manželom, dvomi synmi a dievčatkom, ktoré mám už rok v profesionálnej starostlivosti, odchádzala na víkendový pobyt náhradných rodín do Modrovej pri Piešťanoch. Naši chlapci spočiatku váhali, či majú ísť a mali naporúdzi hneď niekoľko iných akcií, ktoré chceli absolvovať. Ale nakoniec Modrová zvíťazila a rozhodli sa ísť s nami. Mali po ceste obavy, kto všetko tam bude a čo tam budú robiť.
Toto bolo na úvod a ja chcem vlastne prostredníctvom tohto listu poďakovať ľuďom z Úsmevu ako dar, že pre nás, náhradných rodičov a naše rodiny, takýto krásny víkend pripravili. Moje osobitné poďakovanie patrí Danke Pukancovej, ktorá to všetko krásne zorganizovala a výborne zvládla. Cítili sme sa veľmi príjemne a stretnutie s ľuďmi, ktorí robia to isté čo ja, bolo pre mňa a myslím aj pre moju rodinu veľkým prínosom. Práca s deťmi z detských domovov je veľmi náročná a vyčerpávajúca. Ale ľudia, ktorí sa v nej angažujú, ju chcú robiť. A chcú ju robiť najlepšie ako vedia. Ale k tomu chceniu potrebujú často krát silu, aby vládali ísť ďalej. Ja osobne si myslím, že takéto stretnutie, ako sme v Modrovej zažili, nám tú silu dalo, mohli sme ju jeden od druhého načerpať, podeliť sa so zážitkami a skúsenosťami, pretože nikto z nás nie je dokonalý a potrebujeme poradiť a povzbudiť.
Bolo pre nás veľmi príjemné stretnúť jednoduchých, obyčajných ľudí s veľkým srdcom, otvoreným pre prijatie slabých a bezbranných detí, túžiacich po láske. Myslím si, že ľudia, ktorí pracujú s deťmi týmto spôsobom ako my, 24 hodín denne, by nemali zostať žiť v nejakom vákuu. Je veľmi dobré, ak sa môžeme takto stretnúť a zistíme, že sú aj iní ľudia, ktorí nevládzu rovnako ako my, že sú aj ľudia, ktorí potrebujú pomoc ako my a že je potrebné o tom hovoriť úprimne a otvorene. Potešila ma ešte jedna vec. Až tri dni po pobyte, keď sme sa doma bavili o futbale, mi môj mladší syn hovoril, že niekde v Rakúsku majú výpredaj malých futbalových loptičiek. A ja som mu povedala, že načo by mu bola, veď má dve. Na to mi povedal, že jednu, tú loptu, dal NIKE. (Erik bol v profirodine a čakal na pestúnstvo). Dal mu ju vraj preto, lebo sa mu páčila a zaslúži si ju. Nemala som slov a bola som v tej chvíli na svojho syna hrdá, lebo to bola jeho obľúbená futbalová lopta.
Píšem tento ďakovný list aj za rodinu Šiškovú, ktorá má v profesionálnej starostlivosti už rok dvojičky. Profimama Evka si na pobyte oddýchla a bola z ľudí, ktorých spoznala nadšená. Jej dcéra Anička tiež. Môj syn Patrik na otázku „ako bolo?“, odpovedal : „dobre bolo, málo bolo.“
Aj ja hovorím, že bolo dobre a teším sa na ďalšie stretnutie, ktoré pre nás Úsmev ako dar pripraví a verím, že bude čoskoro.
S pozdravom
Rodina Večerková a Šišková
Tešíme sa na ďalšie aktivity s náhradnýcmi rodinami 🙂
Úsmev, Trnava