Spoločnosť Úsmev ako dar spolu s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny uskutočnila už tretí výskum OHROZENÁ RODINA III. Výsledky výskumu potvrdzujú fakt, že až 56 percent detí by sa mohlo vrátiť z detských domovov k svojim rodičom, keby rodiny dostali potrebnú pomoc a podporu. Najčastejšie návratu detí bráni strata bývania rodičov, zlé hygienické či sociálne pomery rodiny.
Úsmev ako dar v pondelok 29. novembra na tlačovej besede predstavil výsledky výskumu OHROZENÁ RODINA III. O výsledkoch výskumu informoval predseda Spoločnosti Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Pozvanie na tlačovú besedu prijala aj štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholson a generálny riaditeľ ÚPSVaR MUDR. Ivan Juráš.
Výskum Ohrozená rodina realizoval Úsmev ako dar v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny už tretí raz (prvý výskum v roku 2006, druhý v roku 2007, tretí v roku 2010), čo nám umožňuje hovoriť o trendoch v starostlivosti o deti vyňaté z rodiny do detských domovov.
Trendy naznačuje zhoršujúcu sa sociálnu situáciu rodín, najmä problém bývania sa stáva vypuklejší. Sledovali sme vzorku detí vyňatých do detských domovoch od 1.1. 2010 do 30.6.2010, t.j.553 detí. Viac ako 56 percent z nich by sa mohlo vrátiť domov. U 128 z týchto detí (t.j. 42 percent) však bráni návratu to, že rodina nemá kde bývať, u 61 ďalších detí (20 percent) zase bývanie nie je vyhovujúce z hľadiska hygieny (často ide o rôzne záhradné chatky či staré budovy bez vody a elektriny). Ďalšie deti sa môžu do rodiny vrátiť, keď rodičom skončí výkon trestu či sa zlepší ich zlý zdravotný stav.
Najohrozenejšie sú pritom rodiny, kde sa o deti stará sama matka (40 percent všetkých vyňatých detí). Mnohé z týchto matiek navyše nie sú ani poberateľkami dávok v hmotnej núdzi a o tejto možnosti ani nevedia.
Zlá sociálna situácia ohrozuje predovšetkým rómske rodiny, z ktorých putuje do detských domovov viac detí. Podľa výsledkov výskumu už takmer 60 percent detí vyňatých z rodiny a umiestnených do detského domova je rómskych.
„Vynímajú sa najmä deti do jedného roka, ktoré majú šancu nájsť nový domov v náhradnej rodine. Ďalšou skupinou, ktorá najčastejšie putuje do detského domova sú však deti vo veku 10-15 rokov. Alarmujúce je, že ide o početné súrodenecké skupiny. Ako pomôcť týmto deťom je otázka, ktorú nerieši len Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny,“ povedal predseda Úsmevu ako dar Jozef Mikloško.
„Detské domovy nezmiznú zo dňa na deň. Sú realitou aj v krajinách, ktoré odštartovali transformáciu detských domovov oveľa skôr ako Slovensko. Otázka preto dnes ešte nestojí tak, či detské domovy áno alebo nie, ale aké detské domovy chceme? Chceme viac profesionálnych rodičov, viac pestúnov, viac adopcií a oveľa viac návratov detí do svojej biologickej rodiny,“ povedala štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholson.
Ministerstvo práce chce preto upraviť zákon tak, aby boli do profesionálnych rodín umiestňované nielen deti do troch rokov veku, ale všetky deti do 6 rokov veku.
Ministerstvo upraví systém odmeňovania profesionálnych rodičov podľa toho, či majú v starostlivosti deti handicapované, s poruchami správania alebo veľké súrodenecké skupiny, či staršie deti. Platy profesionálnych rodičov by sa mali pravidelne valorizovať. Profesionálni rodičia by mali tiež absolvovať psychologické testy, ktoré by ukázali, či sú pre túto profesiu vhodní. Na druhej strane by však mali mať podporný tím, ktorý by im pomáhal riešiť každodenné situácie a ťažkosti, s ktorými sa stretnú.
Podľa Nicholson je alarmujúce, že viac ako polovica detí by v detskom domove nemusela byť, ak by niekto pomohol rodine. Ministerstvo preto posilní terénnu sociálnu prácu s rodinami a zameria sa aj na pomoc rodinám zo sociálne vylúčených spoločenstiev.
O potrebe posilnenia terénnej sociálnej práce hovoril aj generálny riaditeľ ÚPSVaR MUDr. Ivan Juráš. Na financovanie terénnych pracovníkov chce využiť najmä fondy Európskej únie.
„Musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme rodine pomohli čím skôr, niekedy však môže byť sociálna patológia taká hlboká, že nie je možné deti udržať v rodine, vtedy musíme hľadať náhradné rodiny a poskytovať im potrebnú pomoc,“ povedal Juráš.
Kontakt pre média:
Andrea Hajdúchová, manažérka pre PR a média
Tel.: 0910 781 775, Email: