Už sa stalo tradíciou, že v lete sa pracovníci prievidzskej pobočky Úsmevu ako dar stretávajú s náhradnými rodičmi a ich deťmi na opekačke. Je to neformálne stretnutie, kde majú všetci príležitosť porozprávať sa v uvoľnenej atmosfére a príjemnom prostredí o tom, čo ich trápi, alebo naopak teší. Nič konkrétneho riešiť neplánovali, hoci… Stretnutia sa okrem náhradných rodín a dobrovoľníkov zúčastnili aj psychologička Barbora Kotríková a sociálna pracovníčka Jana Kocanová, ktorá je sama náhradnou mamou.
Obe s porozumením počúvali, aké témy sú pre rodičov aktuálne dôležité, s čím by potrebovali poradiť či pomôcť. V debate sa voľne prelínali témy s náhradným rodičovstvo nesúvisiace, i tie, ktoré sa dotýkali samotného jadra náhradného rodičovstva – bezpodmienečného a láskyplného prijatia dieťaťa, ktoré stratilo svoju pôvodnú rodinu. Práve psychologička Barbora Kotríková, ktorá rodiny sprevádzala už v minulosti a pracuje s nimi dodnes, vnášala do rozhovoru odborné názory a poznatky z praxe, ktoré pre rodičov predstavovali akýsi oporný bod. Zároveň rodičov ocenila za to, s čím všetkým si poradili a čo všetko už spoločne s ich deťmi zvládli. Rodičia tak pri ohni zažili nielen pocit uznania, rešpektu a podpory, ale aj vzájomnej spolupatričnosti, ktorá je v neľahkom poslaní náhradného rodičovstva veľmi dôležitá. Ich skúsenosť je špecifická, a preto najväčšie porozumenie nachádzajú práve v kruhu tých, ktorí majú podobnú životnú skúsenosť. Nejde o žiadne uzatváranie sa, ale o prirodzené stmeľovanie sa na základe „súrodosti“. Na opekačku prišli aj tí, ktorí len uvažujú o tom, že by sa o cudzie dieťatko mohli starať, prípadne sa na túto úlohu pripravujú. Pobudnúť v spoločnosti už „hotových“ náhradných rodičov a ich detí pre nich bolo veľkou inšpiráciou a povzbudením.
A deti… Tie sa tešili z obyčajných činností, ako je príprava dreva na oheň, opekanie či pojedanie doma pripravených dobrôt. Nepotrebovali žiadne atrakcie, nič výnimočné. Úplne im stačila prítomnosť rodičov, ktorí sa im venovali, dávali pozor, aby sa im nič nestalo, a spolu s dobrovoľníkmi sa s nimi hrali. Možno by to nedokázali pomenovať, ale to, čo je podstatné, rozpoznali úplne presne – blízkosť tých, ktorí im dávajú pocit bezpečia a lásky. Navyše sa to odohrávalo v prívetivom prírodnom prostredí Autocampingu Bojnice, takže ich radosti nič nestálo v ceste. A to bolo tým najväčším uspokojením pre rodičov i úsmevákov – nielen z tohto stretnutia, ale z celej ich práce – ničím nehatená spokojnosť detí.
Na opekačke sa 27. júna stretlo 8 náhradných rodín spolu s dobrovoľníkmi a pracovníkmi Úsmevu.
