Keď dieťa vstúpi do svojej „novej“ rodiny, už má za sebou nejaké skúsenosti, podobne, ako aj vy máte svoje. Každá osobná skúsenosť ovplyvňuje naše spôsoby správania. Aj celé rodiny majú vlastné tradície, ktoré ovplyvňuje množstvo okolností (náboženstvo, pôvod, názory členov rodiny, priateľov, …) Tradícia spája ľudí s ich minulosťou a pomáha im hľadieť do budúcnosti. Nie je preto prirodzené, aby sa dieťa bezvýhradne prispôsobovalo vám a celej vašej rodine. Aby ste predišli vzájomnému sklamaniu z priveľkých očakávaní, môžu vám pomôcť nižšie uvedené prístupy.
Ako naplánovať zmeny
- Rešpektujte minulosť dieťaťa!
- Zistite, aké zvyky, tradície a vzory správania má dieťa osvojené!
- Akceptujte každú pozitívnu skúsenosť, ktorú dieťa malo vo svojej biologickej rodine alebo v detskom domove!
- Okamžite začnite meniť iba tie zvyky dieťaťa, ktoré ho ohrozujú!
- Zohľadnite skutočnosť, že každá zmena si vyžaduje čas!
- Vytvorte plán, ktorý vám pomôže zapojiť celú rodinu do výchovy dieťaťa!
Snažte sa pochopiť, že zvyky a tradície dávajú pocit bezpečia. Neočakávajte, že dieťa ihneď opustí svoje zvyky. Bude ich ľahšie opúšťať, keď získa istotu v novom prostredí.
Príchod dieťaťa do rodiny spôsobuje zväčša riadny chaos. Pri tomto chaose musí náhradný rodič zachovať chladnú hlavu. Každý člen rodiny prežíva príchod nového člena do rodiny rozdielne. Je dôležité, aby si to všetci uvedomili a veľa sa o tom rozprávali. Dieťa, ktoré prichádza z detského domova do náhradnej rodiny môže mať rôzne pocity ako napr.:
- radosť, šťastie,
- strach, neistotu (′Splním ich očakávania?′, ′Nebudú na mňa zlí?′),
- strach pred opätovným zlyhaním (′Vyhodia ma za nejaký priestupok?′),
- hnev, smútok kvôli nutnosti rozlúčiť sa s svojimi priateľmi, školou atď,
- rozpačitosť, pocit nedostatku schopností (′Budem sa vedieť správať?′),
- závisť (′Budú so mnou jednať ako so svojimi vlastnými deťmi?′),
- chuť vyskúšať nových náhradných rodičov (′Uvidíme, čo urobia keď niečo vyparatím, či stále budú hovoriť, že ma ešte milujú?′),
- snaha rýchlo sa ′udomácniť′ v novej rodine, niekedy snaha zabudnúť na predošlý život v zariadení. (V niektorých náhradných rodinách deti neochotne rozprávajú o svojom, niekedy mnohoročnom pobyte v detskom domove a snažia sa správať tak, akoby vždy boli v náhradnej rodine),
- hrozba spojená s pretrhnutím vzťahov s biologickou rodinou (′Dovolia mi udržiavať kontakty so súrodencami, rodičmi, príbuznými?′).