Zo spomenutých potrieb mnohí odborníci (Langmeier a Matějček) najväčší dôraz kladú na základné psychické potreby dieťaťa, ktoré v nenahraditeľnej forme ovplyvňujú harmonický vývin dieťaťa. Napĺňanie psychických potrieb je pre zdravý a harmonický vývin rovnako dôležité ako napĺňanie fyzických (biologických) potrieb. Veľkým nebezpečenstvom je podceňovanie týchto potrieb, tak ako sa ešte v nedávnej minulosti tradovalo, že malé dieťa do roka nič nevníma, necíti, nemá názor … O to viac teda aj my zdôrazňujeme tieto potreby, pretože neuspokojovanie psychických potrieb ohrozuje dieťa v bezprostrednej závislosti na veku dieťaťa, na intenzite a trvaní nepriaznivých okolností.
Potreba životnej istoty a bezpečia – potreba blízkej osoby
Je to potreba žiť v blízkosti osoby, ku ktorej si dieťa vytvára puto. Takéto puto sa vytvára už počas prenatálneho vývinu, problematike ktorého sa dnes venujú mnohé vedecké štúdie. Zhodne konštatujú, že dieťa už počas vnútromaternicového vývoja vníma matku, jej hlas, pocity, prežívanie a adekvátne na to reaguje. Tento vzťah môžeme definovať ako láskyplné puto medzi dvoma indivíduami, ktoré pretrváva v priestore i čase a slúži im na emocionálne spojenie.
Najzákladnejšia psychická potreba človeka je potreba lásky, potreba vrelého, trvalého citového vzťahu. ′Vieme dnes,′ hovorí francúzsky psychológ R. Zazzo, ′že naše telo nežije len z potravy, ale takisto z vrelosti niekoho druhého. Biologické deje sa už nedajú definovať len takými funkciami ako sú dýchanie, krvný obeh, prijímanie potravy a pod. Treba vziať do úvahy aj také funkcie ako je vzájomný vzťah jedincov toho istého druhu.′
Uspokojenie tejto potreby umožňuje dieťaťu cieľavedomú spoločenskú, poznávaciu a objaviteľskú aktivitu. Potrebu mať svoje zázemie, svoj „ostrovček istoty“ človeka uspokojuje predovšetkým v citových vzťahoch. Najbezpečnejšie sa cítime, ak máme okolo nás niekoho, kto nás má rád, kto k nám patrí.
Ak má dieťa skúsenosť s hlbokými citovými vzťahmi, dokáže dôverovať v blízke vzťahy i v dospelosti. Uspokojovanie potreby citovej väzby pomáha dieťaťu:
- dosiahnuť plný intelektuálny potenciál,
- triediť a chápať pozorované okolie a udalosti,
- myslieť logicky,
- dôverovať iným,
- získavať sebadôveru,
- lepšie zvládať stres a frustráciu,
- redukovať pocity žiarlivosti,
- prekonávať bežné strachy a obavy,
- zvyšovať vedomie vlastnej hodnoty,
- pri vývine sociálnych emócií a pri vývine svedomia.
Potreba stimulácie, ktorá vedie živý organizmus k činnosti
Kolektív autorov v knihe ′Profesionálny rodič, alebo guľatá kocka′ tvrdia, že primeraná starostlivosť rodičov o dieťa prináša dieťaťu širokú paletu stimulácie:
- úsmevy,
- prihováranie sa cez citoslovce,
- nosenie na rukách,
- vnímanie a ochutnávanie nových jedál,
- vnímanie hračiek a objektov rôznych tvarov, farieb a materiálu, vnímanie zvukov.
Potreba učenia, získavania skúseností a štruktúry zmysluplného sveta
Ak sa majú z jednotlivých podnetov stať poznatky a skúsenosti, nestačí samotné hromadenie podnetov, musí byť v týchto podnetoch systém, ktorý nám ich pomôže spracovať a pochopiť. Len keď ich môžeme uviesť do svojho osobného systému, stávame sa múdrymi a skúsenými. Uspokojovanie tejto potreby umožňuje organizmu učiť sa, získavať skúsenosti a prispôsobovať sa životnému prostrediu. Dieťa sa v rodine učí zvládať jednoduché úlohy od tých najzákladnejších až po zložité sociálne začlenenie. Rodičia vedú dieťa od biologickej a prirodzenej závislosti až k postupnej nezávislosti.
Aj po úplnom osamostatnení sa a založení si vlastných rodín, môžu si deti budovať vzťahy založené na partnerských, rovnocenných modeloch so svojimi rodičmi. Vlastná skúsenosť rodinného zázemia, vzťah puta s rodičmi, pocit istoty a lásky im pomáhajú pri vytváraní vzťahov a väzieb s vlastnými deťmi. Tým tento pozitívny cyklický proces pokračuje do ďalšej generácie.
Potreba identity, vedomia vlastného ′ja′, vlastnej hodnoty, spoločenského uznania a spoločenskej hodnoty
Ide o možnosť uplatnenia sa. Dieťa si uvedomuje vlastné ′ja′ a rovnako čaká potvrdenie svojho ′ja′, očakáva a potrebuje ocenenie, pochvalu jeho výkonov, akceptovanie svojho statusu. Táto nevyhnutná kvalita rodičovského správania – hodnotenie a prijatie dieťaťa dáva priestor na uspokojovanie potrieb osobnostno-sociálneho významu vo vývine človeka.
Uspokojenie tejto potreby je podmienkou sebaúcty, sebavedomia, ktoré ďalej umožňuje uspokojivé zaradenie sa do spoločnosti. Rodičia sú modelom pre jeho ′ja′ a odovzdávajú mu hierarchiu hodnôt. Úzky citový akceptujúci vzťah s matkou (rodičmi) ako vonkajší ′manažér′ usmerňuje spočiatku akékoľvek aktivity dieťaťa. Neskôr je nahradený vlastným ′manažmentom′ – inštitúciou ′ja′, ktorou si dieťa vykonáva svoje aktivity a vzhľadom na ňu hodnotí celé dianie okolo seba i v sebe.
Nedostatočné uspokojovanie potrieb stimulácie a učenia dokazuje aj:
- povrchnosť a nediferencovanosť citov, sociálnych vzťahov a nápaditosti v správaní,
- oneskorenie psychomotorického a rečového vývinu detí,
- zvýšenú mieru školskej nezrelosti.