Sociálna práca je profesia náročná v mnohých ohľadoch. Pomoc, ktorú pomáhajúci odborník klientovi poskytuje, je dlhodobá a často, i napriek značnému úsiliu, vedie len k čiastočným, prípadne dočasným výsledkom, po ktorých opäť nasleduje recidíva. Vyplýva to z povahy práce samotnej. Sociálny pracovník môže klientovi len „otvoriť dvere“ a vytvoriť pre neho príležitosť k rastu, no „prekročiť prah“ už musí klient sám.
Častá frustrácia v kombinácii s nízkym spoločenským ohodnotením môže potom viesť k poklesu motivácie, čím kvalita poskytovanej pomoci trpí. Aby sme sa tohto javu vyvarovali, ponúkame našim sociálnym pracovníkom pravidelnú skupinovú supervíziu.
Aktuálne supervízne stretnutie sa uskutočnilo 6. mája 2014 v Žiline a zišlo sa na ňom 23 sociálnych pracovníkov zo všetkých pobočiek Úsmevu ako dar (Bratislava, Trnava, Nitra, Prievidza, Banská Bystrica, Ružomberok a Košice). Sociálni pracovníci tu mohli zdieľať svoje skúsenosti, načerpať inšpiráciu, získať emocionálnu podporu a posilniť svoje odborné kompetencie.
„Pre mňa to bola príležitosť porovnať postupy sociálnych pracovníkov z jednotlivých krajov. Samozrejme, východiská máme spoločné, ale každý región má svoje špecifiká, na ktoré treba brať ohľad. V princípe je ale naša skúsenosť podobná, a to vytvára profesnú solidaritu, ktorá je pre nás povzbudením hlavne v náročných situáciách,“ hovorí Zuzana Okálová z bratislavskej pobočky Úsmevu ako dar.
Stretnutie viedli supervízorky: psychologička a lektorka programu PRIDE Andrea Hudeková a sociálna pracovníčka Emília Bezáková. Účastníci stretnutia pracovali v dvoch skupinách. Jedna skupina sa venovala prípadovej supervízii, zatiaľ čo druhá dala prednosť zdieľaniu príkladov dobrej praxe. Prípadová supervízia sa týkala chúlostivej témy sexuálneho kontaktu detí v ústavnej starostlivosti. Supervízorka Emília Bezáková zvolila pre daný prípad Balintovu metódu, ktorá pomáhajúcich profesionálov vedie k ozrejmeniu vlastných postojov a nabúrava ilúziu ich „profesionálnej všemocnosti“. Pomáha tak sociálnym pracovníkom uvedomiť si limity vlastnej úlohy vo vzťahu s klientom a prekonať prípadný pocit nedostatočnosti.
Druhá skupina ponúkla účastníkom možnosť podeliť sa o svoje skúsenosti z praxe, zažiť podpornú silu skupiny a profesionálnu identifikáciu s kolegami. Napokon sa prítomní pristavili pri téme finančnej pomoci klientom. Tento nástroj sociálnej práce vyvoláva množstvo otázok a názory naňho sa rôznia. Za akých okolností a v akých prípadoch je opodstatnené siahnuť práve po ňom? Vzájomná diskusia pomohla sociálnym pracovníkom objasniť niekoľko princípov, na základe ktorých sa budú môcť v budúcnosti jednoznačnejšie rozhodovať.
„Supervízia pomáha sociálnym pracovníkom získať nadhľad, a zároveň ich vybavuje potrebnou senzibilitou, aby dokázali klientovej životnej situácii porozumieť aj emocionálne. Táto kombinácia vcítenia sa a reflektujúceho odstupu je nutným základom pre adekvátny pomáhajúci prístup, ktorý poskytuje oporu a zároveň sám seba nevyčerpáva,“ dodáva na záver Emília Bezáková a výstižne tým pomenúva zmysel supervízneho stretnutia.