Podpora pre ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách je nesmierne dôležitá. To nepochybne platí aj o terénnych sociálnych pracovníkoch, ktorí sa denno-denne potýkajú s problémami svojich klientov a nezriedka sú vystavení zdanlivo bezvýchodným situáciám. Práve pre nich sme koncom októbra, v stredu 22. 10. 2014 usporiadali v Žiline supervízne stretnutie. Viedli ho naše skúsené odborníčky: sociálna pracovníčka Emília Bezáková a psychologička Andrea Hudeková.
V úvodnej časti sa účastníci supervízie mohli započúvať do prednášky Joga Mikloška, predsedu spoločnosti Úsmev ako dar, ktorý novým i tým dávnejším spolupracovníkom priblížil históriu našej organizácie, zdôraznil vplyv ranného detstva na neskorší život človeka a zároveň ponúkol štatistický obraz aktuálnej situácie detí v detských domovoch.
Na tomto základe sa potom mohla odvíjať samotná supervízia, ktorá pracovala s konkrétnymi kazuistikami. Zástupcovia jednotlivých pobočiek Úsmevu predstavili kolegom svoju prácu a podelili sa o svoje najväčšie problémy i úspechy. Jedným z často spomínaných problémov bolo získanie bývania pre klientov. Terénni sociálni pracovníci sa ocitajú pred dilemou, kedy zabezpečenie strechy nad hlavou pre rodinu zároveň znamená jej rozdelenie. Tak je to aj v prípade krízových centier, ktoré dokážu prijať len matku s deťmi, no otec, prípadne partner tu miesto nenájde. Opätovne odznela potreba nových centier pre rodinu, ktoré by ju dokázali prijať a rešpektovať ako celok.
Tou radostnejšou stránkou supervízneho stretnutia bolo zdieľanie úspešných prípadov, kedy sa našim „tereňákom“ podarilo rodinu posilniť a zabrániť tak ďalšiemu strádaniu detí . Taký bol aj príbeh klientky z Prievidze, ktorej odobrali deti na predbežné opatrenie kvôli nevyhovujúcemu bývaniu. V tom období s ňou začali spolupracovať aj naši sociálni pracovníci. A s prekvapením zistili, že matka potrebovala len pred niekým kompetentným vypovedať svoje trápenie, aby si začala uvedomovať vlastnú pozíciu – čo potrebuje, na čom môže ďalej stavať a čo jej chýba. Za ich podpory žena pochopila svoju šancu byť matkou a naučila sa na nej trvať. Dôvody na vyňatie detí sa odstránili a deti sa vrátili domov. No naším skutočným úspechom bolo prehĺbenie vzťahu s deťmi a matkina odvaha ujať sa ich so všetkým, čo k tomu patrí.
Supervízia má pomáhajúcim pracovníkom priniesť nadhľad a oporu, ktorá sa sprostredkovane dostane až ku klientovi. To bolo cieľom aj nášho žilinského stretnutia. Terénni sociálni pracovníci si odtiaľ odnášali praktické návody, ale čo je možno ešte dôležitejšie, i pocit spolunáležitosti, profesnej hodnoty a inšpiráciu z pozitívnych skúseností kolegov. A práve o to nám išlo, posliniť tých, ktorí posilňujú.